top of page

BIM summit 2023

Už dlhšiu dobu sa Slovensku skloňujú pojmy ako elektronizácia, digitalizácia v oblasti stavebníctva. Stavebníctvo, ako tradične konzervatívne odvetvie má stále obrovský potenciál pre rozvoj.

V kontexte zmeny stavebnej legislatívy sú dnes komunikované požiadavky na odovzdávanie projektov do štátneho registra projektov, kde sa skloňuje aj požiadavka na dodávanie informácií vo forme BIM modelov a následný proces automatizácie procesu povolení. Ako je prax pripravená na takýto krok a ako ovplyvní procesy firiem v stavebníctve?

Na tieto témy diskutovalo takmer 60 zástupcov vrcholového manažmentu významných Slovenských spoločností na podujatí s názvom BIM Summit 2023. Ide o 2. ročník akcie tohto formátu, ktoré zorganizovala BIM asociácia Slovensko v spolupráci so Stavebnou fakultou STU v Bratislave a Slovenskou komorou stavebných inžinierov dňa 24. mája v priestoroch SHERATON Hotel v Bratislave.

V panelovej diskusii sa tento rok predstavili:

1. blok - Téma: BIM z pohľadu pripravovanej legislatívy

Roman Skorka, Generálny riaditeľ - Sekcia výstavby a vyvlastňovania, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky

Janka Hlavatá, Advokát - AK Smolák Hlavatá

Martin Jacko, Advokát, Partner - Lansky, Ganzger, Jacko & Partner

Tomáš Funtík, Viceprezident - BIM asociácia Slovensko, Stavebná fakulta STU v Bratislave

2. blok - Téma: Ako ovplyvní požiadavka na BIM stavebnú prax?

Milan Murcko, Generálny riaditeľ - YIT Slovakia

Rastislav Valovič, CEO - Alto Real Estate

Lukáš Zelený, Partner - SIEBERT + TALAŠ

Michal Pasiar, Prezident - BIM asociácia Slovensko, CEO – ACREA

Podľa štatistiky BIM asociácie Slovensko, celková miera využívania BIM na Slovensku za rok 2022 predstavuje 21,1%. V pozemnom staviteľstve dnes aktívne využíva BIM na rôznej úrovni vyspelosti až 28% trhu. Pre porovnanie, v oblasti inžinierskych stavieb je to len 8%. Prognóza vývoja implementácie BIM je však sľubná. V horizonte 5 rokov plánuje využívať BIM pri výkone svojej činnosti takmer 60% respondentov. Pripravenosť na riešenie tejto témy deklarovali všetci zástupcovia 2. bloku panelovej diskusie. BIM je v našej firme súčasťou stratégie pre digitalizáciu a tiež súčasťou ekosystému, ktorý zabezpečuje vyššiu efektivitu výstavby.“ Milan Murcko, YIT Slovakia

Výhody BIM sú niekedy veľmi ťažko uchopiteľné nakoľko neexistuje stavba, ktorá by sa postavila s BIM a aj bez neho. Mnohé deklarované úspory sú tak hypotetické. Developeri sa však zhodujú v tom, že BIM napomáha riešiť mnohé kolízie, ktoré sa bežne v minulosti riešili až na stavbe, a preto vnímajú BIM ako investíciu, nie náklad. Je však nutné mať rozumne stanovené zadanie pre BIM projekt, pretože prehnané nároky na obsah modelu sa prejavia zvýšenými nákladmi na projekt. V tomto kontexte treba uvažovať aj pri formovaní požiadaviek na odovzdávanie BIM modelu do nového štátneho registra. Ak sa predstavia nové štandardy, môže to mať vplyv na cenu projektu. V neposlednom rade treba vnímať aj časové väzby na implementáciu do vnútro-firemného prostredia, či do obchodných vzťahov. Väčšina zástupcov prítomných firiem odhaduje, že na implementáciu nových pravidiel do firmy budú potrebovať minimálne 1 rok. Netreba zabúdať na projektový cyklus a možný súbeh pravidiel na zákazkách, ktoré už budú v tom čase rozbehnuté.

Projektovanie v BIM nie je žiadnou novinkou, stav pripravenosti je cítiť z vyjadrenia predsedu SKSI, ktorý pripomenul, že téme elektronizácie a digitalizácie sa venujú aj v Slovenskej komore stavebných inžinierov.


„Veľa našich projektantov v projektových kanceláriách už niekoľko rokov hlavne v súkromnom sektore stavebníctva využíva rôzne BIM nástroje. Od novej legislatívy očakávame plynulé zavedenie elektronizácie a digitalizácie a samozrejme očakávame rýchlejší proces povoľovania stavieb.“

Vladimír Benko, predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov.


Pripravenosť deklaruje aj členská základňa BIM asociácie Slovensko, ktorá tento rok pôsobí na trhu už 10-ty rok.

Mnohé firmy v praxi sú dnes pripravené, je však dôležité, aby sme sa vedeli oprieť aj o právny rámec. Je kľúčové, aby príslušné autority vnímali BIM ako srdce digitalizácie stavebníctva tak, ako je to aj v iných krajinách.“ Michal Pasiar, ACREA, Prezident BIMaS

Každopádne, je najvyšší čas sa touto témou aktívne zaoberať aj napriek tomu, že k termínu odkladného účinku novej stavebnej legislatívy zatiaľ BIM nebude pevnou súčasťou procesov. Radi by sme aj touto cestou vyvrátili mýtus, že bude požadovaný BIM na všetky typy stavieb od 1. apríla 2024. Podľa neoficiálneho vyjadrenia pripadá do úvahy najskôr rok 2026, a to len pre vybrané typy stavieb.


Napriek tomu, že dnes nemáme legislatívu pre oblasť BIM ma teší, že Úrad s touto myšlienkou pracuje. Je najvyšší čas začať diskusiu o koncepcii rozvoja BIM v Slovenskej republike.“

Janka Hlavatá, AK Smolák Hlavatá, Odborný garant BIMaS pre oblasť práva.

Informačný model stavby, ktorý je od začiatku správne napĺňaný informáciami, je základným predpokladom pre ďalšie použitie v nasledujúcich fázach projektu. Pristupovanie k takýmto dátam je jednoduché a ich opätovné využitie je efektívnejšie, čím sa eliminuje množstvo neproduktívneho času. Platí to rovnako v prípade projektového riadenia ako aj v prípade využitia týchto informácií na štátnej úrovni.

Digitalizácia je jedným z pilierov predstavenej reformy stavebníctva, kde BIM vnímame ako kľúčový nástroj pre naplnenie tohto cieľa. Vo výsledku bude mať „Štát“ kvalitnejšie dáta, ktoré budú podkladom pre lepšie rozhodovanie a zároveň očakávame plynulejší a efektívnejší priebeh povoľovania. Roman Skorka, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

BIM umožňuje efektívne narábať s informáciami a získať komplexný pohľad nielen na všetky časti stavby, vrátane vlastností jej konštrukcií a systémov. Navyše vhodne naplnený model môžeme využiť ako zdroj informácií pre rozsiahle analýzy a posúdenia variantného riešenia v skorších fázach, ako je dnes bežné. Otázne zatiaľ ostáva, v akom formáte sa budú projekty do „štátneho registra“ nahrávať. Takmer 80% zo zúčastnených má názor, že by to mali byť otvorené formáty (napr. IFC). Natívne formáty sú z hľadiska využitia dát slepou uličkou.

Ak by sa všetky projekty nahrávali do centrálneho registra, je nutné adekvátne nastaviť pravidlá pre prístup k informáciám a eliminovať prípadné bezpečnostné riziká. Mnohé projekty totiž obsahujú citlivé informácie, ktoré treba zabezpečiť, ako sú napríklad informácie o forme ochrany objektu, alebo jeho časti (napr. CCTV, únikové trasy, konštrukčné riešenie trezora, atď.) V neposlednom rade je nutné aj definovať licenčné pravidlá pre prácu s BIM modelom a jasne definovať jeho vlastníctvo, či možné použitie a to aj vo vzťahu k štátnym (dotknutým) orgánom.


Výstupy z BIM summit 2023:

- Členské firmy BIMaS sú pripravené na riešenie otázky implementácie BIM

- BIMaS víta smerovanie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR z hľadiska využitia BIM, ako kľúčového nástroja pre digitalizáciu procesov štátu

- Pri nastavovaní štandardov pre BIM doporučujeme nadviazať na prácu BIMaS

- Implementácia BIM do procesov je dlhodobý proces, preto je nutné včas zverejniť pravidlá (vyhlášky, štandardy, ..)


Aftervideo z BIM summit 2023

Autor: Ivan Pánik, https://panikvideo.com/


Fotografie z BIM summit 2023

Neprehliadnite
Najnovšie články
Sledujte nás
  • Facebook BIM asociácia Slovensko
  • YouTube BIM asociácia Slovensko
bottom of page